Osobné počítače

Licencie

V prípade, že si zadovážime softvérové vybavenie, sa nejedná o kúpu, ale iba o získanie licencie. Softvér je vždy nehmotný majetok – duševné vlastníctvo autora. Prostredníctvom obchodných partnerov autor poskytuje právo používať svoje duševné vlastníctvo používateľom.

Cena za softvér je poplatkom za licenciu – právo k užívaniu. Licenciu nemôžeme bez súhlasu autora ďalej šíriť, predať ani prenajať. Obvykle platí, že inštaláciou softvéru dávame najavo svoj súhlas s ustanoveniami licenčnej zmluvy. Ak dodržíme tieto podmienky, hovoríme o legálnom softvéri. Licencie sú súčasťou programu a vzťahujú sa na jeden počítač. Pre viac počítačov sa zakupuje multilicencia, ktorá je lacnejšia a využívajú ju firmy a školy.

Zdrojový kód

Programy väčšinou vznikajú tak, že sú zapísané v programovacom jazyku ako zdrojový kód. Rozlišujeme dva typy licenčných zmlúv, podľa toho, či je zdrojový kód programu voľne dostupný:

• EULA (End User License Agreement) pre closed source,
• GPL (General Public License) pre open source.

Distribúcia softvéru

Rôzne druhy softvéru môžeme získať rôznym spôsobom. Záleží, či sa jedná o closed-source (neslobodný) či open-source (slobodný) a na spôsobu, ako pokrýva výrobca náklady na jeho tvorbu:

• komerčný (proprietárny) softvér – nákup, platená licencia, licenčné ujednanie EULA,

• shareware – voľne šíriteľný, obmedzenia funkčnosti:
  
• demoverzie – sú menšie a neobsahujú všetky funkcie, ktorými disponujú plné verzie,
  
• trialware – má časovo obmedzené používanie; po uplynutí skúšobnej doby, program spravidla prestane fungovať,
• adware – softvér, ktorý je síce bezplatný, ale obsahuje reklamy,
• zdarma – voľne šíriteľný bez obmedzení:
• freeware – možné bezplatne šíriť a používať zdarma, ale nie je k dispozícií zdrojový kód, preto sa nedá upravovať,
• open source – možné používať zdarma, bezplatne šíriť a upravovať, licencia GPL.