Osobné počítače

Operačný systém (OS) je softvér, ktorý spravuje zdroje počítača a poskytuje programom prístup k týmto zdrojom. To znamená, že OS je prostredie, v ktorom inštalujeme a spúšťame programy. Operačné systémy môžeme nájsť takmer vo všetkom, čo obsahuje integrované obvody, od osobných počítačov, cez internetové servery, mobilné telefóny, hudobné prehrávače, routre, switche, herné konzoly, digitálne kamery, až po šijacie stroje či teleskopy.

Vo väčšine prípadov operačný systém nie je prvým kódom, ktorý sa spúšťa pri bootovaní. Inicializačný kód je zvyčajne nahratý z firmware v pamäti ROM, ktorý voláme BIOS. Firmvér nahrá a spustí jadro operačného systému a zobrazí prvý grafický alebo textový výstup, ktorý používateľ uvidí.

Najbežnejšie súčasné operačné systémy v osobných počítačoch sú Microsoft Windows, Mac OS X, Linux a Android v mobiloch. Windows je najpopulárnejší desktopový OS, pričom Linux je najpoužívanejší v serverových prostrediach.

Aplikácia alebo používateľský aplikačný program pomáha používateľovi pri určitej konkrétnej činnosti, napríklad pri manipulácii s textami (textový editor), číslami, grafikou a pod. Aplikácie môžu byť združené do aplikačných balíkov napr. kancelárskych ako sú Microsoft Office alebo LibreOffice. Iným druhom aplikácií sú internetové sieťové aplikácie.

Aplikácie môžeme podľa účelu deliť do skupín:

• textové editory
• tabuľkové procesory
• prezentačný softvér
  
• grafické editory
• editory a prehrávače médií
• webové prehliadače
• poštové klienty
  
• databázové systémy
• špecializovaný softvér určený na e-learning, modelovanie a simulácie, dizajn, digitálnu tlač apod.
  
• programovacie jazyky
• počítačové hry
• antivírusové programy určené k ochrane pred malware (škodlivým softvérom)
  
• atď.
  

Licencie

V prípade, že si zadovážime softvérové vybavenie, sa nejedná o kúpu, ale iba o získanie licencie. Softvér je vždy nehmotný majetok – duševné vlastníctvo autora. Prostredníctvom obchodných partnerov autor poskytuje právo používať svoje duševné vlastníctvo používateľom.

Cena za softvér je poplatkom za licenciu – právo k užívaniu. Licenciu nemôžeme bez súhlasu autora ďalej šíriť, predať ani prenajať. Obvykle platí, že inštaláciou softvéru dávame najavo svoj súhlas s ustanoveniami licenčnej zmluvy. Ak dodržíme tieto podmienky, hovoríme o legálnom softvéri. Licencie sú súčasťou programu a vzťahujú sa na jeden počítač. Pre viac počítačov sa zakupuje multilicencia, ktorá je lacnejšia a využívajú ju firmy a školy.

Rozlišujeme dva typy licenčných zmlúv, podľa toho, či je zdrojový kód programu voľne dostupný:

• EULA (End User License Agreement) pre closed source,
• GPL (General Public License) pre open source.

Spôsoby získavania (distribúcie) softvéru

Rôzne druhy closed-source (neslobodného) softvéru môžeme získať rôznym spôsobom:

• komerčný (proprietárny) softvér – nákup, platená licencia, licenčné ujednanie EULA,
  
• shareware – voľne šíriteľný, obmedzenia funkčnosti:
  
• demoverzie – sú menšie a neobsahujú všetky funkcie, ktorými disponujú plné verzie,
  
• trialware – má časovo obmedzené používanie; po uplynutí skúšobnej doby, program spravidla prestane fungovať,
• adware – softvér, ktorý je síce bezplatný, ale obsahuje reklamy,
• zdarma – voľne šíriteľný bez obmedzení:
• freeware – možné bezplatne šíriť a používať zdarma, ale nie je k dispozícií zdrojový kód, preto sa nedá upravovať,
• open source – možné používať zdarma, bezplatne šíriť a upravovať, licencia GPL.