Domáca príprava na budúce
Vedecká metóda
- vymedzenie problému a stanovenuie jeho vzťahu k doterajšiemu poznaniu,
- stanovenie overiteľných hypotéz,
- uskutočnenie experimentu,
- analýza ziskaných údajov,
- potvrdenie alebo zavrhnutie hypotéz,
- začlenenie výsledku do systému vedeckého poznania.
Prírodné zákony
pravidlá, podľa ktorých sa všetko v prírode deje, čo je fyzicky možné a na vylúčenie toho, čo je nemožné. Týmto zákonom dôverujeme, pretože pri všetkých pozorovaniach a experimentoch, ktoré sa dosiaľ urobili (a ďalej robia), sa nikdy nezistila výnimka; to značí, že predstavujú najlepšie vysvetlenie prírodného sveta, aké dnes máme k dispozícii.
Na tomto mieste sa môže niekto spýtať: Prečo existujú tieto zákony a prečo sú také dôležité? Odpoveď na túto otázku leží mimo dosahu vedy; vieme len to, že prírodné zákony vieme identifikovať, vieme pozorovať ich účinky a vieme ich použiť na vysvetlenie a predpovedanie prírodných javov.
Veda vs. pseudoveda
Kritérium pre rozpoznanie teórie ako vedeckej alebo pseudovedeckej stanovil filozof 20. storočia Sir Karl Raimund Popper: Je to otvorenosť teórie voči vyvráteniu na základe výskumu.
Neskôr toto kritérium zmiernil ďalší filozof vedy Imre Lakatos tým, že za vedecké považuje tie teórie, ktoré síce majú tendenciu vyhýbať sa konfrontácii so spochybňujúcimi zisteniami, ale racionálne vysvetľujú skutočnosť, ktorá nemá lepšie konkurenčné vysvetlenie.
Occamova britva
Occamova britva je jeden zo základných princípov či postupov, na ktorých stavia aj súčasná veda. Rieši problém nekonečnej rozmanitosti teórií, ktoré vedú k rovnakým výsledkom:
Ak na nejaký jav sú viaceré vysvetlenia, je lepšie uprednostniť to najmenej zložité.
Vznik modernej vedy
Veda, ako ju chápeme dnes, vznikla v stredoveku. Na základe židovsko-kresťanského svetonázoru vedci predpokladali, že nemennosť Boha ako Stvoriteľa sa odráža v stálosti zákonov sveta, ktorý stvoril. Keďže stvoril človeka na svoj obraz, ľudská myseľ dokáže tieto zákony pochopiť. Vedci sa preto zaujímali o "čítanie Božích myšlienok", ako to vyjadril Ján Kepler. Zistili, že na ich vyjadrenie je najvhodnejší jazyk matematiky.
Potom došlo k sporu medzi geocentristami a heliocentristami. Až do Koperníka bol základom celej astronómie Ptolemaiov geocentrický systém, podľa ktorého Zem zostávala nehybne v strede vesmíru a všetky nebeské telesá vrátane Slnka sa okolo nej pohybovali v niekoľkých sférach. Nad týmito sférami sa nachádzal "Boží príbytok". Ptolemaios bol grécky astronóm z 2. storočia n. l., ktorý nadviazal na Aristotela a jeho tvrdenie, že Zem zostáva v pokoji. Poľský astronóm Mikuláš Koperník (nar. 1473) "zastavil Slnko a pohol Zemou", ako sa píše na jeho pomníku v talianskej Toruni. Nešlo však len o premenu centrálneho telesa v planetárnej sústave, ale predovšetkým o revolúciu vo vzťahu "matematika verzus teológia".
Astronómia pracovala matematicky a v Kopernikových rukách sa stala vedou odhaľujúcou skutočný poriadok sveta bez toho, aby cítila potrebu vyššej autority. Niet divu, že stredoveká cirkev, ktorá mala hegemóniu moci, bola veľmi háklivá na nové myšlienky a často volila veľmi nevyberavé prostriedky na ich potlačenie. Svedčí o tom upálenie Giordana Bruna v Ríme v roku 1600 a neskorší proces s Galileom, ktorý sa stal trvalým mementom pre nasledujúce obdobie. Kopernikovo-Ptolemaiov spor však nebol sporom medzi teizmom a ateizmom – odohrával sa v intelektuálnom prostredí kresťanskej cirkvi. Koperník, Kepler, Tycho de Brahe, Giordano Bruno a neskôr Pascal, Newton, Faraday a mnohí ďalší – to boli veriaci ľudia.
Hranice vedy
V období osvietenstva sa presadil naturalizmus, ktorý odmieta nadprirodzené javy. Spoločnosť bola vyčerpaná a znechutená náboženskými vojnami a spormi. Veda mala odhaliť pravdu o svete na neutrálnej pôde.
Veľké očakávanie, že prostredníctvom vedy dosiahneme absolútnu istotu, sa tvrdo stretlo s realitou (moderný Západ napokon dospel k záveru, že existujú len dve disciplíny, v ktorých môžeme dosiahnuť absolútnu istotu – matematika a logika). Protichodné vedecké teórie sa stali dogmami a začali rozdeľovať ľudí. Vznikli pochybné teórie, ako napríklad sociálny darvinizmus, ktoré "na vedeckých základoch" ospravedlňovali zverstvá nacizmu a komunizmu.
Zakladatelia modernej vedy v 17. storočí dúfali, že sa veda bude vyvíjať tak, aby poskytla človeku odpovede na jeho staré otázky – konkrétne, čo treba urobiť, aby sa spoločnosť vyvíjala smerom k optimálnemu individuálnemu a spoločenskému blahobytu. "Dnes je zrejmé," hovorí jeden zo súčasných teoretikov, "že tento starý sen je nenávratne rozplynutý. Veda môže ľuďom poskytnúť pomoc v množstve detailných problémov. Ani zďaleka však neposkytuje smernicu na konanie a orientáciu v podstatných otázkach života. Práve naopak: Musíme mať spoľahlivé meradlá na to, aby sme sa mohli zaobchádzať s vedou." Musíme si byť vedomí nielen hodnoty a užitočnosti vedy, ale aj jej hraníc a obmedzenej kompetencie.
Etické otázky teda nemožno rozhodovať na základe vedy, ale práve naopak. Vedecký výskum umožňuje ľuďom ovládať prírodu. C.S. Lewis však upozorňuje na skrytý fakt, že táto moc človeka nad prírodou je vždy súčasne mocou jedného človeka nad druhým. Preto je vždy otázka, ako naložíme s nadobudnutými poznatkami vedy.
Veda a Boh
S postupom vedeckého poznania sa rozširovala oblasť, ktorú si vieme vysvetliť, a zmenšovala sa oblasť neznámeho. Pojem "Boh medzier" bol vymyslený za zosmiešnenie myšlienky, že Boha možno použiť na vysvetlenie všetkých prípadov, keď veda má v poznaní niečoho medzeru.
Zdalo sa, že poslednú medzeru v poznaní uzatvoril Charles Darwin, keď sformuloval teóriu evolúcie. Vznikol ucelený obraz sveta, podľa ktorého je vesmír výsledkom astrofyzikálneho vývoja. Na Zemi sa začali odohrávať biochemické procesy vedúce k vzniku a rozvoju života. Pri týchto procesoch vznikali najprv malé a jednoduché molekuly, ktoré sa postupne stávali čoraz zložitejšími organickými molekulami. Tie sa stali základom tzv. biochemickej evolúcie, ktorá viedla k vzniku života. Život postupne nadobúdal čoraz zložitejšie formy, až sa nakoniec ako vyvrcholenie tohto evolučného procesu objavil človek. Tento obraz sveta je pôsobivý svojou univerzálnosťou, pretože opisuje a interpretuje vesmír ako celok.
V priebehu 20. storočia vzniklo mnoho nových medzier v poznaní, ktoré naturalistický model nevysvetluje. Napríklad to, ako funguje DNA, nevysvetľuje pôvod informácií v nej uložených. Preto sú znova na stole teórie, ktoré pracujú s myšlienkou inteligentného Tvorcu. Nie je pravda, že je takéto vysvetlenie nevedecké, lebo pracuje na inej úrovni.
Roviny vysvetlenia
Profesor Lennox uvádza príklad, ktorý ilustruje dve rôzne úrovne vysvetlenia. Jedna využíva fyzikálne zákony a druhá vysvetľuje príčiny udalosti pomocou činiteľa. Odpovedzme si na otázku: Prečo voda vrie?
Teplo pôsobiace na dno kanvice excituje molekuly vody a privádza ich do varu.
Varím vodu, pretože si varím čaj.
Tieto odpovede sa navzájom nevylučujú, ale dopĺňajú.
Podobne sa môžeme pozrieť na vedecké otázky o vzniku vesmíru, života alebo človeka. Veda teda nemôže dokazovať a vyvracať svetové názory, lebo je otvoreným systémom, ktorý sa mení.
Debata pre záujemcov
Zdroje
- John Lennox: 7 dní, ktoré rozdeľujú svet, Postoj 2020
- Josef Potoček: Galilei a stvoření, zivotviry.cz 7-8/2002
- Hillary Morgan Ferrer: Apologetika mámy medvědice, danielknihy.cz 2022
- Prometheus.sk
| Status | Diskusia | Diskusiu začal(a) | Posledný príspevok | Odpovede | Akcie |
|---|---|---|---|---|---|
|
|
|
1 |
|
||
|
Cieľ vedeckého výskumu
Zamknuté
|
|
|
1 |
|