Počiatok

Zápletka 

Robert Langdon, harvardský profesor symbológie a náboženskej ikonológie, prichádza do ultramoderného Guggenheimovho múzea v Bilbau, aby urobil dôležité oznámenie - odhalenie objavu, ktorý "navždy zmení tvár vedy". Spoločenský večer organizuje Edmond Kirsch, 40-ročný miliardár a futurista, ktorý sa stal svetoznámou osobnosťou vďaka svojim oslnivým supermoderným vynálezom a odvážnym predpovediam. Kirsch, ktorý bol pred dvadsiatimi rokmi jedným z prvých Langdonových študentov na Harvarde, sa chystá zverejniť prevratný vedecký objav... ktorý odpovie na dve najzákladnejšie otázky ľudskej existencie. 

Na začiatku spoločenského podujatia Langdona a niekoľko stoviek ďalších hostí úplne zaujme veľmi originálna prezentácia, ktorá je oveľa kontroverznejšia, než si Langdon pôvodne predstavoval. Starostlivo naplánovaný večer sa náhle zmení na chaos a hrozí, že Kirschov vzácny objav sa navždy stratí...  

Millerov-Ureyov experiment: O čo ide? 

Fiktívny profesor Edmond Kirsch z románu Dana Browna Pôvod sa vracia k slávnemu experimentu, ktorý v roku 1953 uskutočnili chemici Stanley Miller a Harold Urey a za ktorý dostali Nobelovu cenu. V skúmavke zmiešali rôzne chemické látky, ako napríklad vodík, metán a amoniak, o ktorých sa predpokladalo, že sa nachádzajú v atmosfére ranej Zeme, a použili elektrickú iskru. Keď sa chemická zmes usadila, našli v nej niektoré aminokyseliny, ktoré sa často nazývajú stavebnými kameňmi života. Istý čas bola ich práca oslavovaná ako vedecké riešenie problému vzniku života, ale postupom času sa zistilo, že experiment nepriniesol očakávané riešenie - vzniklo len niekoľko potrebných aminokyselín. Skúmavky použité pri experimente sa však zachovali a po viac ako päťdesiatich rokoch sa vedci k experimentu vrátili, čo viedlo k novým výsledkom publikovaným šiestimi autormi v časopise Science v roku 2008. Mali by sme poznamenať, že Dan Brown správne uvádza, že ide o skutočnú publikovanú vedeckú prácu, a nie o fikciu. 

Kirschov úspešný experiment   

Tento výskum je podnetom pre myšlienku, ktorú Dan Brown rozvíja vo svojom románe. Millerov-Ureyov experiment bol simuláciou uskutočnenou v laboratóriu dávno pred časmi počítačového modelovania. Brownov fiktívny odborník na umelú inteligenciu vytvorí matematický model Millerovho-Ureyovho experimentu, ktorý zohľadňuje nové informácie z roku 2008 a venuje oveľa väčšiu pozornosť podrobným interakciám chemických látok až na molekulárnej úrovni, čím si zabezpečí obrovské množstvo údajov, ktoré systémy umelej inteligencie ideálne vedia spracovať. Experiment sa realizuje vo virtuálnej realite. Spočiatku zlyháva, kým ho neupraví tak, aby zohľadňoval entropiu, čo je tendencia všetkého vo vesmíre smerovať k rovnováhe. Opakované spustenie nakoniec - ajhľa! - vytvorí dvojitú špirálu DNA. Život vznikne prirodzenými procesmi bez nadprirodzeného zásahu. Problém je vyriešený. 

Reakcia odborníkov 

Jeden z autorov experimentu v roku 2008, profesor England sa vyjadril tak, že v Brownovej knihe nie je žiadna veda, o ktorej by sa dalo polemizovať. England sa ohradil proti tvrdení, že výsledky experimentu poukazujú na možnosť samovoľného vzniku života. Dan Brown robí pochybný ťah, že cituje niekoho výsledky vedeckého výskumu, aby dokázal presný opak toho, čo z neho vyvozuje ten vedec. Možno, samozrejme, namietať, že ide o román, je to fikcia, a tak má Brown slobodu robiť si, čo chce... 

Jeden z popredných svetových odborníkov, profesor chémie, nanotechnológií a informatiky James Tour, uviedol, že Brownove tvrdenia sú v rozpore so samotnou chémiou:

"Predstavte si myšlienkový experiment. Predpokladajme, že všetky molekuly, ktoré by sme mohli potrebovať na konštrukciu bunky, sú k dispozícii v potrebnej chemickej forme a čistej stereochemickej orientácii. Predpokladajme, že tieto molekuly možno oddeliť a dodať do dobre vybaveného laboratória. Predpokladajme tiež, že milióny vedeckých článkov, ktoré tvoria chemickú a biochemickú literatúru, sú nám okamžite k dispozícii. Ako by sme mohli poskladať bunku?

Nestačí mať len chemické látky. Je potrebné určiť vzťahy medzi nukleotidmi a všetkým ostatným, a na to je potrebné zakódovať informácie. Hlavnými nositeľmi informácie v bunke sú DNA a RNA. Nech by mal život na začiatku akúkoľvek podobu, informácie v ňom musia odniekiaľ pochádzať. Samotný nukleotidový reťazec nič nekóduje. Predpokladajme, že máme akúkoľvek mysliteľnú sekvenciu DNA a RNA." (Všimnite si, že Tour pre ilustráciu veľkoryso doprial Edmondu Kirschovi virtuálnu DNA, hoci sa za tým skrýva neriešiteľný problém okolo pôvodu informácie v nej uloženej.) 

Napriek tomu Tour musí Kirschovým tvrdeniam oponovať. Jeho verdikt je takýto: "My ako syntetickí chemici by sme mali konštatovať zrejmú vec. Otázka, ako sa na Zemi objavil život, je záhadou. K jej vyriešeniu sme sa ani len nepriblížili. Doteraz predložené návrhy na vyriešenie vzniku života nemajú žiadny vedecký zmysel."

Zdroje 

• Dan Brown: Počátek - zhrnutie obsahu na Martinus.sk 

• John Lennox: 2084, str. 29-31 

• Preložené pomocou DeepL Translator