Ako vznikli názvy mesiacov
Východní Slovania
Podľa najstarších ruských písomností mesiace ruského kalendára mali čisto slovanské názvy, ktoré vychádzali z prírodných javov. Konkrétne názvy sa ale líšili v závislosti od ruského kmeňa, ktorý ich používal:
január – sečeň, prosinec, studeň
február – ljuty, sečeň, snežeň
marec – berezozol, suchij, sokovik
apríl – cveteň, kviteň, dubeň, brezeň
máj – traveň, leteň, cveteň
jún – červeň, izok, mlečeň
júl – lipec, červeň, serpeň
august – žniveň, zarev
september – vreseň, rujeň
október – listopad
november – grudeň
december – studeň, grudeň, prosinec
V roku 988 ruský štát prijal kresťanstvo a s ním aj juliánsky kalendár aj s jeho názvami mesiacov a sedemdenným týždňom. Roky sa počítali carihradským spôsobom, teda od "stvorenia sveta" v roku, ktorý zodpovedá koncu roka 5509 a začiatku roka 5508 pred Kr. moderného kalendára (tzv. byzantský kalendár). Rok sa začínal najprv 1. marca, neskôr 1. septembra. Až od nariadenia Petra I. v roku 1699 sa začínal 1. januára a prijal sa súčasný začiatok počítania rokov, teda od narodenia Krista (t. j. rok 7208 sa zmenil na rok 1699). Gregoriánsky kalendár bol v Rusku zavedený až tesne po Októbrovej revolúcii.
Západní Slovania
Západní Slovania sa pravdepodobne riadili lunisolárnym kalendárom, kde bol rozdiel medzi mesačným a slnečným kalendárom vyrovnávaný trinástym mesiacom. Rok sa delil na poľnohospodárske sezóny.
Názvy mesiacov mali, podobne ako u východných Slovanov, staroslovanský pôvod:
január – leden, styczeń, vezimský
február – únor, luty
marec – brezeň, pozimský
apríl – dubeň, kwiecień, naljetny
máj – kveteň, rozzelony, traven, izok
jún – červen, czerwiec, smažski
júl – červenec, lipiec, pražnik, ružeň
august – srpen, sierpień, jačmenski, vreseň
september – září, wrzesień, nazimský, hrudeň
október – rujeň, październik, ženc
november – listopad, pazdiernik, mločny
december – prosinec, grudzień, hodovnik
Týždeň sa spočiatku nazýval nedeľa, až neskôr sa prešlo na súčasný názov týždeň (a pod.). Dni v týždni dostali slovanské názvy, tieto prevzali (a dodnes používajú) aj Maďari.
Koncom 9. storočia (po príchode Cyrila a Metoda) sa na Veľkej Morave ujal juliánsky kalendár. Na Slovensku sa prebrali aj jeho názvy mesiacov (existovali však istý čas aj slovenské názvy – pozri nižšie), v Česku a Poľsku ostali slovanské názvy. Gregoriánsky kalendár (vyhlásený pápežom v roku 1582) bol v Uhorsku prevzatý v roku 1587, v Česku v roku 1584, v Poľsku už v roku 1582.
Slovenské názvy mesiacov
Historický slovník slovenského jazyka (čo je moderný slovník predbernolákovskej slovenčiny) uvádza tieto doklady (popri dokladoch názvov mesiacov latinského pôvodu) slovenských alebo poslovenčených českých názvov mesiacov:
január – velkí sečen, leden
február – malí sečen, unor
marec – březen, brezen, brezeň
apríl – duben, dubeň
máj – maj
jún – červen, červeň
júl – červenec
august – srpeň, srpen
september – zarj
október – rijen
november – listopad
december – prosinec, prasinec
Zdroje
https://sk.wikipedia.org/wiki/Slovanský_kalendár
https://sk.wikipedia.org/wiki/Mesiac_(Časová_jednotka)