Vesmír je napísaný jazykom matematiky

Veľký tresk

Teória veľkého tresku je dieťaťom 20. storočia. Zrodila sa s mnohými ťažkosťami, najmä pre svoju zjavnú nekonvenčnosť a údajné rozpory so "zdravým rozumom". Hneď po svojom vzniku narazila aj na filozofické námietky, najmä zo strany ortodoxných marxistov, ktorí v nej videli rafinovaný pokus prepašovať myšlienku Boha - stvoriteľa sveta do modernej prírodovedy zadnými dvierkami.

Takto opisuje počiatok vesmíru Bill Bryson:
"A tak z ničoho vznikol vesmír…
V istom oslepujúcom momente, slávnom okamihu príliš náhlom a rozsiahlom na vyjadrenie akýmikoľvek slovami, nadobudla singularita nebeské dimenzie, priestor mimo pochopenia. Prvá živá sekunda vytvára gravitáciu a iné sily vládnuce fyzike. Za menej ako minútu má vesmír milión miliárd kilometrov po dĺžke a rýchlo rastie. Je v ňom vysoká teplota, 10 miliárd stupňov, dosť na to, aby sa mohli začať nukleárne reakcie, ktoré vytvoria ľahšie prvky – hlavne vodík a hélium, s trochou lítia… Za tri minúty sa vytvorí 98 percent všetkej hmoty, aká bude kedy existovať. Máme vesmír. Je to miesto najúžasnejších a najšťastnejších možností a je nádherný. K tomu všetkému došlo za čas, aký treba na výrobu jedného sendviča."

Vznik zvyšných prvkov chemickej tabuľky závisel od zániku prvej generácie hviezd. Niektoré hviezdy na konci svojho života zrútia do seba a vytvoria supernovy. Práve počas takýchto obrovských explózií sa formujú ťažké prvky ako platina, zlato, urán a mnoho ďalších. Naše Slnko je podľa názoru vedcov hviezdou druhej generácie.

Sir John Houghton z toho usudzuje:
"Možno tvrdiť, že na to, aby existovali ľudské bytosti, je potrebný celý vesmír. Musí byť dostatočne starý, aby sa mohla jedna generácia hviezd vyvinúť a odumrieť a tak sa mohli vytvoriť ťažké prvky. Potom musí existovať dostatok času na to, aby sa vytvorili hviezdy druhej generácie so svojimi planetárnymi systémami. Nakoniec musia byť na Zemi správne podmienky na vyvinutie života, jeho udržanie a rozvoj… To však nie je všetko. V súčasnej dobe to chápeme tak, že na to, aby sa vesmír vyvinul správnym spôsobom, je potrebné neuveriteľne presné vyladenie jeho základnej štruktúry a podmienok už v čase Veľkého tresku."


Antropický princíp

Fyzik Freeman Dyson kedysi vyhlásil: „Akoby vesmír vedel, že prídeme.“ Podstata antropického princípu spočíva v tom, že vesmír je veľmi jemne vyladený pre možnosť vzniku života. To znamená, že vlastnosti priestoru a hmoty majú určité veľmi presné hodnoty, že sa vyznačujú neuveriteľne jemným vyladením približne 40 prírodných konštánt. Mierna odchýlka od týchto hodnôt by mala za následok vznik úplne iného vesmíru, v ktorom by život, ako ho poznáme, nemohol existovať. Inak povedané, ak by sa tieto konštanty čo i len trochu líšili, nevznikla by ani hmota, ani život, ako ho poznáme.

Pravdepodobnosť, že náš vesmír bol do súčasnej podoby vyladený náhodne, je podľa fyzikov približne 1 ku 1060. To sa rovná zázraku. Aby ste si vedeli predstaviť, aké veľké číslo to je, vezmite do úvahy, že počet atómov v našej galaxii je rádovo 1065. Táto pravdepodobnosť je približne taká, ako šanca trafiť z pušky dvojeurovú mincu na opačnom konci galaxie.


Prvotná príčina Veľkého tresku

Podle profesora Stephena Hawkinga nie je potrebný stvoriteľ ako vysvetlenie prvotnej príčiny vzniku vesmíru:

Because there is a law such as gravity, the Universe can and will create itself from nothing. Spontaneous creation is the reason there is something rather than nothing, why the Universe exists, why we exist. – Stephen Hawking

Hawking je spoluautorom teórie multiverza. Podľa nej existuje nekonečné množstvo vesmírov, každý s inak nastavenými konštantami (každý s inou náhodne generovanou kombináciou týchto vlastností). A my sme tu len preto, že náš vesmír má práve tie správne vlastnosti. Viac o jeho názoru na vznik vesmíru v článku Vesmír nepotreboval stvoriteľa na Prometheus.sk.

Profesor John Lennox zhrnuje svoje argumenty pre existenciu stvoriteľa v tomto videu. Na jeho konci poukazuje na tri logické chyby v Hawkingovom tvrdení:

 
 

 Citáty k zamysleniu

Ak vezmete do ruky akúkoľvek knihu, možno teologickú alebo filozofickú, položte si otázku: Obsahuje táto kniha abstraktné myšlienky o počtoch a číslach? Nie. Obsahuje experimentálne myšlienky o niečom faktickom, čo existuje? Nie. Potom ju môžete spáliť, pretože môže obsahovať iba sofistiku a ilúziu. – David Hume

Nikto nestvoril vesmír a nikto neovláda náš osud... So vznikom ľudského vedomia sa náš vesmír prebudil a uvedomil si sám seba. – Stephen Hawking

Z evolučného naturalizmu (ktorý vysvetľuje vznik nášho mozgu) vyplýva, že by sme nemali brať vážne žiadne naše závery, dokonca ani vedecký svetonázor, na ktorom je evolučný naturalizmus založený. – Thomas Nagel

Človek sa stal vedcom, lebo očakával v prírode zákonitosť. – C. S. Lewis

Najnepochopiteľnejšia vec o vesmíre je pre mňa to, že sa dá pochopiť. – Albert Einstein

Príbeh sa pre vedca, ktorý vložil svoju nádej len do sily rozumu, neskončí dobre. Keď sa mu podarí prekonať všetky prekážky a dosiahne najvyšší vrchol, stretne teológov, ktorí ho dosiahli pred stáročiami. – Robert Jastrow

Otázka
  • Má vesmír inteligentného tvorcu?

Zdroje

Posledná zmena: piatok, 6 októbra 2023, 12:33